Čo je láska?

Láska je veľmi široký pojem a zahŕňa celý rad silných a pozitívnych emocionálnych a duševných stavov, od najhlbšej medziľudskej náklonnosti až po najjednoduchšie potešenie. Príkladom tohto širokého rozsahu významov je, že láska matky sa líši od lásky manželského partnera, ktorá sa líši od lásky k jedlu. Najčastejšie chápeme lásku ako pocit silnej príťažlivosti a citovej väzby.

Lásku môžeme považovať za pozitívnu aj negatívnu. Pozitívna predstavuje napr. ľudskú láskavosť, súcit, náklonnosť, nesebecký záujem o dobro druhého, súcitné a láskavé činy voči iným ľuďom, sebe samému alebo zvieratám… V negatívnom zmysle o nej môžeme hovoriť napr. pri márnivosti, sebectve, egoizme, posadnutosti alebo závislosti. Láska vo svojich rôznych podobách pôsobí ako hlavný sprostredkovateľ medziľudských vzťahov a pre svoj psychologický význam je jednou z najčastejších tém v umení (výtvarnom, hudobnom, básnickom…). Láska drží ľudské bytosti aj pohromade a uľahčuje pokračovanie druhu.

Už starovekí grécki filozofi identifikovali šesť foriem lásky: rodinnú lásku, priateľskú alebo platonickú lásku, romantickú lásku, sebalásku, hosťujúcu lásku a božskú lásku. Moderní autori rozlišujú ďalšie druhy lásky: neopätovanú lásku, prázdnu lásku, družobnú lásku, dokonalú lásku, pobláznenú lásku, sebalásku, dvornú lásku…

Vedecký výskum emócií za posledné dve desaťročia výrazne napredoval. Existuje teória farebného kruhu lásky. Definuje tri primárne, tri sekundárne a deväť terciárnych štýlov lásky, pričom ich opisuje v pojmoch tradičného farebného kruhu. Ďalšou je trojuholníková teória lásky. Naznačuje, že „intimita, vášeň a záväzok“ sú základnými zložkami lásky. Táto rôznorodosť významov v kombinácii so zložitosťou príslušných pocitov spôsobuje, že je v porovnaní s inými emocionálnymi stavmi je nezvyčajne ťažké dôsledne definovať lásku.